Koncom júna sme sa tak, ako nekonečne veľa ďalších ľudí, vybrali v piatok do Tatier. Tohoto mainstreamového dobrodružstva sa zúčastnilo 32 starostlivo vybraných riešiteľov MATIKa. To, že sa nám neušli lístky zadarmo, nebolo ani zďaleka to najhoršie, čo sa stalo. Naštastie, ani najlepšie.
Už v Poprade sme zistili, že máme problém. Zavreli nás do basy a navyše, nikto si nepamätal prečo. Ako zvyčajne, z väzenia by bolo fajn utiecť. To však vôbec nebolo také ľahké. Útek úspešne marili bachari, udavači, ba aj divoká zver. Nakoniec však plán - nejak utečieme a budeme sa tváriť, že sme niekto iný - vyšiel. Zopár utečencom sa to podarilo dotiahnuť až na božského Káju.
Samozrejme malo to jednu drobnú chybu. Spomenuli sme si, že sme do väzenia nešli len tak. Podľa plánu trebalo zachrániť starého kamoša Alfréda Špičku. Keďže sa nikomu nepodarilo na slobode získať žiadne informácie o Alfiho prípade, nezostala iná možnosť, ako sa tam vrátiť. Podať si žiadosť o prijatie do väzenia znie zaujímavo, naneštastie teta na úrade mala 2 týždne dovolenku, a tak sme museli dôkladne naplánovať a spáchať vyše 30 zločinov, za ktoré sme boli následne odsúdení.
Po rozhovore s Alfredom, ktorý bol medzičasom presunutý do zóny s prísnejšou ochranou, sme navštívili laboratórium, kde prebiehal jeden z najčudnejších pokusov na svete. Zlovestne vyzerajúce zariadenie premieňalo ľudí na vegánov, vďaka čomu produkovalo sladkastú hnedú tekutinu nápadne pripomíajúcu kolu. Po prečítaní denníka a rozhovore s riaditeľom väzenia sme sa dostali s Alfim na slobodu. Trebalo už len zneškodniť podvodníka Dr. Peppera a zachrániť vegánov.
Ukázalo sa, že každý problém sa dá riešiť, ak je dispozícii dosť ľudí. Ľudí bolo dosť, a tak sa nám podarilo zistiť doktorovu adresu, zatvoriť jeho továrne a nakoniec to najdôležitejšie. Vegánov sme premenili naspäť na ľudí, a nie na hocijakých. Na Slovanov.