ZADANIA

2. cislo 16. rocnika XXX

Epizóda 2: Nová kamarátka

Predstavte si, že sa zobudíte uprostred lesa a všetky vaše veci sú preč. To sa stalo našim hrdinom. Jožkovi, Alenke, Jurovi a Ferimu. Akonáhle sa spamätali z tohto ranného šoku pozbierali všetky veci čo im neukradli. Tých však nebolo veľa len Ďurov pas, Alenkin vreckový nožík, trocha jedla a prázdnu dvojlitrovku Senza Coly, no žiadne prachy.

Feriho super orientačný zmysel ich priviedol do najbližšej dediny, ktorá sa volala Targu Jiu. Ak poznáte Prešov (dedinu na východe), tak je veľmi podobná, ale trošku zapadnutejšia. Už z diaľky bolo vidno veľký a krásny pravoslávny kostol s aspoň deviatimi cibuľkovitými vežičkami. Tak si povedali, že pred kostolom asi bude námestie a tam bude aj centrum. Vydali sa teda tým smerom. Raz, keď čakali na prechode, našli na zemi pokrčený papierik. Bola to bankovka s hodnotou 10000 lei. No a oproti cez cestu svietil neónový nápis " casino". Chalani a baba si povedali, že nuž, smoly sme už mali dosť, skúsme teraz pokúsiť šťastie. Zamierili teda do kasína a rozhodli sa hrať rumunskú lotériu, v ktorej vklad bol práve 10000 lei (našich asi 15 Sk).

Na tikete treba vyznačiť 3 čísla z deviatich (1,2,3,4,5,6,7,8,9) a navyše druh hry, ktorú chceš hrať (hra I alebo hra II). Ak nevyznačíš, ktorú hru chceš hrať, tak je tiket neplatný. Potom v televíznom prenose vyžrebujú 3 čísla. Ak si zaškrtol hru I, tak výhru 16000 lei získavaš len vtedy ak medzi tvojimi tipnutými číslami je práve jedno vyžrebované číslo (nie viac ani menej), ináč nezískaš nič. Ak si zaškrtol hru II tak vyhru 40000 lei získavaš jedine vtedy, ak medzi tvojími tipnutými číslami sú práve dve vyžrebované čísla (nie viac ani menej), ináč nezískaš nič. Jožko, Alenka, Feri a Ďuro sa nevedeli dohodnúť ako hru majú zaškrtnúť, lebo pre hre I bola menšia výhra, ale zdalo sa im, že trafiť jedno číslo je " pohoda". No pri hre II bola lákavá výhra. Nakoniec sa ale dohodli, že predsa len risknú a vyznačili hru II a tri čísla.

Uloha 1:Zistite koľko je takých možnosti vyžrebovať tri čísla z deviatich, že naši hrdinovia vyhrajú. Ďalej zistite aj počet možnosti takých, že vyžrebujú také tri čísla, aby vyhrali, keby stavili na hru I!

Keď už zase nemali žiadne peniaze, skúsili trochu porozmýšlať. Napadlo im, že možno by ich zachránilo nájsť policajnú stanicu. Tak sa skúsili nejakých Rumunov spýtať, kde nájdu políciu, ale všetci na nich len tak divne hľadeli, prečo by mali dobrovoľne ísť na políciu. Tak to skúsili sami. Ako tak išli dole jednou ulicou, zrazu prišli na námestie. V strede námestia viali na vysokých stožiaroch dve vlajky: jedna rumunská a jedna modrá s dvanástimi žltými hviezdičkami (čo to asi je...?). Keď tak išli krížom cez námestie, zrazu si v jednom momente Jožko všimol dve zaujímavé veci naraz: jednak, že stožiar s rumunskou vlajkou je od neho vzdialený 17 metrov a jednak, že tie dva stožiare vidí pod uhlom 30 stupnov (vodorovné priamky od jeho očí ku jednotlivým stožiarom zvierajú uhol 30 stupnov .

Uloha 2:Vedeli by ste zostrojiť bod, na ktorom Jožko v danom momente stál, ak navyše viete, že stožiare sú vzdialené 10 metrov? Koľko takých bodov sa dá na námestí nájsť? Aký tvoria útvar?

Po kratšej hádke sa dohodli, že tá modrá vlajka je vlajka európskej únie a tá druhá bude asi bulharská. Asi tam bol niekto z Bulharska na medzištátnu návštevu.

Nakoniec predsa len policajnú stanicu našli. Bolo to už trochu mimo centra, no o to nejde. To, o čo ide, je, že tam nikto nevedel inak ako rumunsky, a že vôbec nikto sa s nimi nechcel rozprávať, len jedna stará upratovačka. Všetci policajti totiž mali branné cvičenie. Vyzeralo to takto: Na veľkom trávnatom ihrisku pobehovalo 49 policajtov s veľmi zvláštnymi puškami a ten päťdesiaty stál bokom a občas niečo po rumunsky zakričal. Keď zakričal niečo ako kaciulata, všetci začali chaoticky pobehovať. Keď zakričal obogááá, každý zastal tam kde bol a okamžite vystrelil na toho, kto bol k nemu najbližšie (nikdy sa nestalo že by sa niektorý nevedel rozhodnúť z viacerých, že kto je najbližšie) a aj trafil. Samozrejme sa nezabíjali, ale iba to zasiahnutých označkovalo krikľavou farbou. Takto chvíľu stáli a niečo na seba pokrikovali a potom ten veliteľ zakričal prvý povel a znova začali chaoticky pobehovať. Takéto " bláznenie" sa opakovalo stále dokola (behať -- vystreliť -- behať -- vystreliť ...). Po chvíli si Ďuro všimol, že v každom " kole" sa nájde jeden policajt, ktorý obíde s čistým štítom, teda nikto ho v tom kole nezasiahne. Alenke sa to ale nezdalo.

Uloha 3: Vysvetlite, prečo má Ďuro pravdu, teda prečo sa v každom kole nájde jeden nezasiahnutý (nemusí to byť pravdaže vždy ten istý).

Na polícii teda naše chúdence nič nevyriešili. Tak sa vrátili späť do centra a len tak sa motali. Potom sa ale stalo niečo úplne prekvapivé, aj keď to vôbec na prvý pohľad tak prekvapivo nevyzeralo. Ako sa motali, zamotali sa na miestny blšák. Ľudia sa tam okrikovali po rumunsky, každý niečo predával a zároveň aj nakupoval, po zemi sa hmýrili psy a odpadky. A na tomto mieste v jednom stánku jedna tetka predávala tričko Chata pod Rysmi. To keď Feri zbadal, hneď sa zobudil z letargie a pritiahol tam zvyšných troch: aha, aha, slovenské tričko!!! Tetka predavačka ale tvrdila: Americano, Americano!!! a keď videla, že nerozumejú, tak im napísala cenu na papierik: 400000. Pre Feriho to bolo samozrejme veľa, dať zhruba 600 korún za slovenské tričko, no iné mu vŕtalo hlavou, on si predsa bral do Rumunska svoje tričko z Chaty pod Rysmi, to je náhoda, počkajte teta, ja mám na svojom tričku vyšité slniečko na leme, vlastnoručne, a vytrhol tetke predavačke to tričko z rúk, pozrel na to pravé miesto a ajhľa, slniečko!

Bol to pre nich všetkých štyroch šok, tetka tu predáva Feriho tričko ktoré mu v noci predtým ukradli aj s celým batohom, a tvrdí, že je americké. Tak sa do nej všetci štyria pustili a rukami nohami sa jej snažili vysvetliť, že je to naozaj tak, že to je naozaj Feriho tričko, že ich v noci okradli, a všetko to, čo zažili. Našťastie tetka vedela trošku po anglicky a na ešte väčšie šťastie im aj uverila, že to tričko je Feriho a že sa im to všetko stalo, čo sa im stalo. Potom ešte našli medzi vecami čo predávala niekoľko iných vecí, nielen Feriho. Nechcela im ich ale dať zadarmo a keďže nemali peniaze, tak sa dohodli, že im ich dá ak jej pomôžu presťahovať nejaký nábytok, pretože práve zmenila byt. Tak išli s tetkou predavačkou (medzirečou sa predstavila, že sa volá Maria) k nej domov. Už zdiaľky im ukázala, že v hentom paneláku ma aj starý aj nový byt. Ono to bol dlhý šedivý škaredý sídliskový panelák, pomaly škaredší ako u nás, jediné pekné na ňom bolo, že mali krásne balkóny plné kvetov.

Dom mal niekoľko vchodov. V každom vchode sú na každom poschodí 4 byty. Všetky byty v tom dome sú očíslované počínajúc na prvom poschodí prvého vchodu a končiac na najvyššom poschodí posledného vchodu (prízemia sú neobývané). Starý Mariin byt na piatom poschodí mal číslo 83, nový je na treťom a má číslo 169.

Uloha 4: Koľko poschodí má dom, v ktorom býva Maria?

Zatiaľ čo Feri, Jožko a Ďuro nosili skrine a postele a krabice s vecami z jedného vchodu do iného (a v tom inom nefungoval výťah, takže museli tie krámy ťahať po schodoch na tretie poschodie), Alenka sa rozprávala s Mariinou dcérou, Emiliou. Emilia ako mladé pokrokové rumunské dievča vedela po anglicky a tak rozhovor prebiehal hladko. Dokonca Alenka zistila, že s Emiliou majú veľa spoločného. Napríklad Emilia riešila nejaký rumunský seminár a bola na sústredku. Tak spolu spomínali, ktorá kedy na akom sústredku čo zažila, až nakoniec Emilia vytiahla margarétky (lístočky, ktoré slúžia ako pošta) z posledného sústredka.

Uloha 5:Rumunskí chlapci písali na rumunskom sústredení margarétky (samozrejme po rumunsky) rumunským dievčatám. Dvaja napísali každý desiatim dievčatám, další dvaja každý jedenástim, atď., až poslední dvaja chalani napísali každý všetkým dievčatám, ktoré boli na sústredení (vždy dvaja rovnako veľa a o jednu viac ako predchádzajúci dvaja). Koľko bolo dievčat a koľko chlapcov, ak na sústredení bolo spolu 30 deti?

Ani si nevšimli kedy nastal večer. Veď chalani makali a Alenka kecala. Večer si spomenuli, že majú pozerať v telke, či náhodou nevyhrali v lotérii. Keďže sa už s Mariou a Emiliou zoznámili a Emilia Marii vysvetlila, že im ukradli veci a že v podstate nič nemajú, Maria dovolila, aby u nej prespali. Tak si posadali k telke, a keď nastal pravý čas, objavila sa " informácia pre tipujúcich" a čo svet nevidel, naši hrdinovia mali šťastie a vyhrali 40000 lei. No keď si to tak uvedomili, zistili, že to nie je veľa, pravdupovediac, nie je to skoro nič (asi 60 Sk). No vtedy vystúpila Maria s tým, že predsa keď ich okradli, tak s tým niečo treba spraviť. Vyrozprávala im, že v ten deň ráno za ňou prišiel istý Georgi s kopou prapodivných veci, že ich má postupne predať s tým, že sú americké. Ona sa teda netušiac nič zlé potešila, že dostala lukratívny tovar a išla na blšák. Niektoré veci už predala, ale väčšinu ešte mala. Tak im všetky veci, čo ešte nepredala, vrátila a navyše im vysvetlila, kde by mohli na druhý deň zastihnúť Georgiho.

Na druhy deň ráno vstali a vybrali sa hladať Georgiho spolu s Emiliou, ktorá pre nich s radosťou išla robiť tlmočníčku a zároveň sprievodkyňu. Bolo to ďaleko, no nechodila tam mestská doprava. Tak išli pešky. Aby sa cestou nenudili, Emilia im dala príklad:

Uloha 6:Nájdite číslo, stojace na 2002-om mieste v nasledujúcej postupnosti: 1, 2, 4, 5, 7, 9, 10, 12, 14, 16, 17, 19, 21, 23, 25, 26, 28, 30, 32, 34, 36,... (za jednotkou sú dve párne čísla, potom tri nepárne, štyri párne,...)

Aj sa zopárkrát po 100 členoch postupnosti pomýlili a začali odznovu, ale nakoniec predsa len správny výsledok našli. Podľa Mariinho opisu našli ulicu aj dom kde Georgi býva. No doma bola len nejaká ženská, ktorá vyzerala ako Georgiho frajerka, bola na nich veľmi nepríjemná a nebyť Emilie, ktorá ju s rumunským temperamentom presvedčila, že im ide o vážnu vec, ani by sa nič nedozvedeli. No Emilia z nej dostala, že pán Georgi nie je doma, a že ona nevie kde je, že včera ráno dovliekol nejaké veci, postupne ich zase niekam odniesol a že potom niekedy poobede sa stratil a fakt nevie kde je. Na veľké naliehanie sa však predsa len dala obmäkčiť a nechala si vysvetlit, že tie veci boli ich, a že Georgi ich pravdepodobne v noci okradol, a že potrebujú nájsť aspoň svoje pasy. Tie napokon aj našla spolu s dokladmi, ktoré jej Georgi nechal s tým, že aj tak nevie ako by sa dali speňažiť.

Tak sa teda Jožko, Alenka, Ďuro a Feri dostali ku svojim pasom, dokladom, niektorým šatom a zopár peniažkom a rozhodli sa, že pôjdu stopovať Georgiho. Na ich veľké príjemné prekvapenie a Mariino zdesenie sa Emilia rozhodla že pôjde s nimi.

Podarí sa im dostihnúť Georgiho a zistiť pravú príčinu jeho počinov?