ZADANIA

2. cislo 15. rocnika XXX

Epizóda 2 : Veľký podraz

Pred nami bola výzva. Veľká výzva. Najväčšia výzva. Stihnúť za 3 dni dôjsť do Lisabonu. Cesta bola ako tak naplánovaná. Možnosti ako sa tam dostať, bolo dosť. Prišiel vlak, nastúpili sme. MISSION IMPOSSIBLE sa začala. Muro nám chýbal, ale veľa sme si sľubovali od silného dua (švárna deva Aďa a krásavica Gabča). Tie okamžite odbehli do jedálenského vozňa. Mlčky sme prechádzali vlakom, kým sme nenašli útulné kupé, v ktorom však už sedela babka. Sedela na druhom mieste od dverí, a keďže jej býva vo vlaku zle (ako nám neskôr povedala), sedela v smere jazdy.

Traja borci sa akosi nevedeli dohodnúť, kam si sadnú. A tak sa rozhodli určiť pravidlá. Žiadni dvaja z nich si nesmú sadnúť hneď vedľa seba ani hneď oproti sebe, pričom v kupé je osem miest na sedenie (štyri a štyri oproti sebe).

Úloha 1 Koľkými spôsobmi si môžu sadnúť ?

Nikto stále neprehovoril. Všetci boli myšlienkami niekde inde. Žeby v Portugalsku? Zrazu sa Stano ozval:" Mal som pocit, akoby sme už boli v Portugalsku." Vtom jeho monológ prerušilo otváranie dverí. Vstúpila kráska. Vlasy mala čierne ako uhoľ, pleť belšiu než sneh a pery červené sťa krv. Chlapcom sa rozbúchali srdiečka ako štvortaktné motory. Nikto netušil, kde si krásavica sadne, ale napokon bol Stano tým šťastným. Veď ktorá by odolala jeho neodolateľnému úsmevu... Chudák Kuisik, opäť mu to nevyšlo. Zrazu sa Stano zmenil na nepoznanie. Bol z neho ukážkový chalan, akého by všetky čajky chceli. Gentleman --- pozorný, milý, vtipný... Náhle nás prerušilo pípanie. SMS. Kuiso vytasil. " Je to od Mura", povedal. Na mobile sa objavilo:" POMOZT"
" Čo to má znamenať", spýtal sa Jerry.
" Tak to teda neviem, ale nepáči sa mi to", zamrmlal Kuiso.
Niečo sa muselo stať a Muro sa dostal do nebezpečia. Niekto ho dostal. Ale kto? A prečo? A vôbec ako? Alebo si Muro z nás robí len krepáňov? Kráska ostala kráskou. Muro je dôležitejší! Pobrali sme sa nájsť Aďu s Gabčou. Po prejdení celého rýchlovlaku sme ich našli v jedálenskom vozni. Zjavne nevedeli, čo sa deje. Mali pred sebou dvojdecový pohár plný ríbezľového džúsu, trojdecový pohár plný pomarančového džúsu a pollitrový pohár plný sódy. Dievky nás ponúkli, nech sa tiež napijeme. Lenže ako sa podeliť?! Vtedy Jerry vytasil päť vlastných plastikových dvojdecových pohárov. Chvíľku prelieval tekutiny hore-dolu, až napokon v každom z piatich plastikových pohárov zostalo po dvoch deci rovnakého nápoja (to znamená, že v každom boli pôvodné tri nápoje zmiešané v rovnakom pomere). Potom zvesil:" Teraz máme všetko spravodlivo podelené. Pime!" Ostatní sme len zírali.

Úloha 2 Napíšte, akým spôsobom to mohol spraviť!

Jerryho kvality bolo treba uznať. Pitie prerušil Kuiso, ktorý dievčatá oboznámil s Murovou sms-kou. Bola vážna a bolo treba konať. Nastalo rozhodnutie rozhodnutí, ktorým sme sa vzdali istého milióna. Na najbližšiej stanici, ktorou bola Bratislava, sme vystúpili a začali hľadať spôsob, akým sa dostať čím skôr späť domov, do našich rodných Košíc. Našou úlohou bolo zachrániť Mura. Začali sme tušiť, že to bolo spiknutie. Niekto nás dostal, niekto nás škaredo obabral. Ten niekto mohol teraz kedykoľvek ublížiť takej uznávanej kapacite, akou bol Muro.

Kuiso opäť tasil. Jeho mobil-tehla mal tvar obdĺžnika s uhlopriečkou |AC|=14 cm a s dĺžkou |AE|=13 cm, pričom bod E je stred strany CD.

Úloha 3 Zostrojte obdĺžník ABCD.

Na linke tehla -- Murova domácnosť. Murov brat zdvorilo odvetil, že Muro nie je doma. Kuiso radšej nerobil unáhlené závery a radšej nikoho nestresoval.

Vyšli sme zo stanice, keď zrazu pristúpil ku Gabči mladý sympatický muž, ktorý mohol mať tak 20 rokov. Bol športovej postavy a vyzeral ako Talian. Ba veru nebol to Slovák. S talianskym prízvukom sa jej spýtal:" Wie spät ist es?" Gabča si hneď uvedomila, že veta bola v nemčine. Tak zalovila v pamäti a odvetila:" Ja, naturlich," a bola v siedmom nebi. Vtom jej Talian schmatol tašku a hor sa stratiť v rušných uliciach mesta. Kuiso, známy to bežec, neváhal a pustil sa do šprintu. Južanec sa už strácal za rohom okrúhleho domu, ale predátor Kuiso mu bol stále v pätách. Namieril si to teda do hypermarketu. Náš hrdina sa snažil, aj mu to išlo, ale nečakane zavadil o nákupný košik a na pobavenie verejnosti sa roztiahol na zemi. Bol s ňou totožný. A cudzinec zmizol v útrobách hypermarketu...

Gabča bola stále bez slov. Stano sa jej opýtal:" Čo si mala v tej taške, Gabča?" Jej odpoveď znela:" To bol krásavec." Preto na Stanovu otázku odpovedala švárna Aďa. " Nič, len všetky naše peniaze a aj nejaké jej osobné veci, doklady a tak," odpovedala.

Skupinka štyroch mladých ľudí a o tašku ľahšia Gabča sa rozhodli, že jediným spôsobom, ako sa dostať domov je stopovať. Vybrali sme sa teda skrz mestom na výpadovku. Jerry poznal skratku cez centrum, to však ešte nevedel, že jedno z námestí je rozkopané a bolo tesne pred dlaždením. Bol to opäť on, kto vykríkol:" Čo je to tu za bordel?!" Neuvedomil si, že vedúci výstavby stojí vedľa neho. " No dovoľ, ja za to predsa nemôžem, to všetko ten naničhodník dlaždič." a ukázal smerom k nemu. Ten sa pri písaní objednávky dlaždíc na švorcové námestie pomýlil, a namiesto počtu dlaždíc v jednom rade napísal svoj vek. Tak mu teraz doviezli o 1111 dlaždíc viac ako potreboval (dlaždice sú tiež štvorcového tvaru).

Úloha 4 Zistite koľko rokov mal dlaždič ? Uvažujte o reálnom veku do 100 rokov.

Išli sme teda ďalej, až kým sme neprišli k jednému obchodnému domu. Stála pred ním kopa ľudí, a tak nám nedalo neprizrieť sa. Mladý fešný muž vyhlasoval sútaž. Na papier nakreslil kružnicu. Úlohou bolo nájsť jej stred, pričom sme mohli vyrábať len ľubovoľné priamky a kolmice na priamky.

Úloha 5 Napíšte postup, ako sa to dá.

Naštastie to mladá Aďa zvládla a vďaka nej sme sa dostali ku koncu mesta veľmi rýchlo. Keďže to zvládla ako prvá z davu ľudí, získala malú finančnú odmenu, ktorú sme použili na lístky na MHD. Autobus mal konečnú na sídlisku, kde nás prekvapilo, akú hru hrajú tri deti. Na počudovanie sa oslovovali menami Jurko, Peťko a Bonifác.

Bonifác si myslel dve prirodzené čísla (m,n,pričom 1 je menšie ako m a m je menšie rovné ako n). Jurkovi povedal ich súčin, Peťkovi ich súčet. Medzi nimi sa odohral nasledujúci rozhovor:
Jurko: Nepoznám súčet tých dvoch čísel.
Peťko: To som vedel. Poviem ti, že je menší ako 12.
Jurko: To som vedel. Ale teraz už poznám obe čísla.
Peťko: V tom prípade ich poznám už aj ja.

Úloha 6 Viete na základe uvedeného rozhovoru zistiť, aké čísla si myslel Bonifác?

To sme už boli pred diaľnicou a stopovali. Pre túto úlohu sme museli využiť šarm našich dvoch dievčeniec. A tým sa po hodinke naozaj podarilo stopnúť automobil. No, automobil, kamión to bol a zmestili sme sa doň všetci. Vodič povedal, že ide len do Zvolena, že odtiaľ si musíme stopnúť niekoho iného. My sme ale boli preradi, že nás má kto zviesť, a tak sme nastúpili.

Po chvíli Gabča potrebovala hygienické vreckovky, preto sa začala vrtieť. My sme ani jednu nemali a vodič jej povedal, nech si zoberie jednu z priehradky. Gabča sa v priehradke chvíľu hrabala a znenazdajky sa k nám otočila so zdeseným výrazom na tvári držiac v ruke svoj odcudzený občiansky preukaz...

Čo to má znamenať? Sme opäť v pasci?