Miková 2002

Denník Gaba a Bebeho

Bol krásny júnový deň (pre niekoho možno nie) a autobus s nami dorazil do ŠvP Miková, kde sa mal konať náš čarodejnícky pobyt a lá Harry Potter. Hneď ako sme z neho vystúpili uzreli sme tú krásnu komunistickú architektúru domov , hlavne našej ŠvP. Okná porozbíjané (menej ako pred našim odchodom), izby útulné (po 10 lôžok)a ďalšie neopísateľné nádhery. Nieže by sme chceli odradzovať , ale toto bol len prvý dojem. O malú chvíľu neskôr si nás zavolali vedúci aby sme zacvakali za sústredko. Od tejto chvíle sa všetko zmenilo. Po miernom navyknutí si na telocvičňové priestory a obsadení si tej pravej postele(mimochodom väčšina bola spojená do manželských) ,sme sa pobrali na ihrisko kde sme sa rozdeľovali do skupín.Boli tu tieto skupiny: Manageri, Matfyzáci, (B) Muzíci a Medici. Disciplíny boli celkom zaujímavé. Prví spravili 20 sloníkov (chytíte sa za nos ako pri slonovy a točíte sa okolo svojej osi {pozn. autora}, keď si myslíte že to hravo zvládnete , tak si to sami vyskúšajte). Takto dezorientovaní sa mali dvojice navzájom chyťiť, ale bohožiaľ viackrát chytili strom alebo matičku zem. Ďalšie dvojice mali svojim pertnerkám urobiť účesy a podľa ohodnotenia väčšiny si potom v poradí mohli vybrať príslušnosť ,v tej ktorej skupine. Poslední mali svoje zdatnosti predviesť v preskoku caz švihadlo. Takto rozdelení do štyroch skupín po šesť ľudí sme sa pobrali na odovzávanie čarovných prútikov. Pozostávali zo špiliek namočených v čarovnej huspenine (čokoláde). kto si na prútik dával pozor, ostal mu aj na ďalší deň. Večierka mala byť o 11,00. Niektorí sa rozhodli ju dodržať, iný oslavovali svoj príchod (napríklad my) veselým ponocovaním pri rytmickej hudbe. Občas nám hlasitú hudbu prerušilo ešte hlasitejšie chrápanie nášho nemenovaného spolusústredníka. Asi o 3,00 ante meridiem (a.m.) sa skončil náš prvý superzábavný deň.

Ráno nás zobodila milá vedúca Zuzka a hneď nás vykopala na rozcvičku, na ktorú vraj mali prísť všetci. HAHAHA- prišla asi polovica. Až po príchode na naše staré známe ihrisko sme si všimli tú krásu okolitej panenskej prírody. Rozcvička pozostávala z určitých športových postojov ako napríklad: lyžovanie, skok na lyžiach, bežkovanie, korčolovanie, hokej a i. Boli sme unavení a tak sme išli na raňajky, kde sa podávalo "jedlo".Po tomto chutnom ala neidentikovateľnom pokrme prišiel na rad super program a tým boli športy. Na futbalovom ihrisku sa hral prekvapujúco futbal a na basketbalovom, ktoré bolo porastené trávou ako paša sa hrala mačka vo vreci=> fasa brutálna hra (vo vreci sa snažíte kopnúť do jednej z troch lôpt a dopraviť ich do predom určenej brány). Masochisti si užili svoje. Ani sme nestihli poriadne vydýchať a už na nás čakal obed. Prekvapulúco bol super. Po obede nám vedúci pripravili akadémiu. Išlo o to, že ste mali za dve hodiny navštíviť čo najviac predmetov a nazbierať čo najlepšie známky. Ale nemyslite si že to bolo ako v škole, to teda nie! Hodina mala 15 minút z čoho bolo 10 pripravených na "učivo" a 5 minút na text. Nemuseli ste prísť na učivo a test ste mohli písať z toho čo vedela vaša šedá kôra mozgová. Obsahom väčšiny hodín boli kúzla a čary. U nás toho veľa nebolo a keďže sme na test prichádzali skoro vo všetkých prípadoch nepripravený boli naše známky pekne zaokrúhlené, jednoducho povedané šajby. Veľa sme si z toho však nerobili, veď to boli dve hodiny plné srandy. V nabitom programe pokračoval zabitý matematický náboj. Veľa ľudí bolo z neho zabitích (keď sa chcete zabiť aj vy, je medzi bonusmy ). Vyhral ho, na naše veľké prekvapenie Jano Nižniansky. Druhý som bol ja (Bebe) s Rasťom . Prišla ôsma hodina a s ňou prišiel aj Kuiso so svojím seminárom Koza roza na ktorom sa zgrupila Alejácka sekta z vtedajšej KVARTY A. Ostatný si vybrali iné semináre (napríklad rovnice, mnohouholníky atď ). Zdalo sa, že účastníci seminára o ňom vedeli viac než samotný Kuiso. Došiel rad aj na kvíz ,podobný hre riskuj, v ktorom sme si vyberali z otázok ako sú hudba, šport, Harry Potter, vedúci a lné. Programový deň sa skončil po hitparáde do ktorej sme mohli počas celého dňa hlasovať. Jasnou záležitosťou celého sústredka sa stala pesnička od BLINK 182 - FU*K A DOG. Potom už len ponocovanie a muzika do 2,00 a.m. a ďalší super deň bol za nami.

Na ďalšie Zuzine prebudenie a jej výzvu k rozcvičke sme už nedbali. Zostali sme ležať a ako výhovorka nám poslúžila strata šrúbky z okuliarov nášho spolužiaka Rasťa (každý si nájde výhovorku keď chce ). Trable s okuliarmi pokračovali, keď sa jedna časť z okuliarí odlomila spoluzapisovateľovi Gabovi. Potom už chodil len so zalepenými. Po raňajkách nasledovali slovné rovnice typu: J+L +J+Z=RO (jar+leto+jeseň+zima=ročné obdobia). Kameňom bola rovnica plavovlasého vedúceho Feriho, ktorá znamenala čeľade rastlín v Latinčine. Prišli na rad molekuli, radosť masochistov. Zuzin pokyn: "molekulujte sa" sme zobrali až príliš vážne. Ale to bolo nič oproti tomu keď z jej úst zaznelo číslo, ktoré predznačovalo rýchlu smrť , ako aj počet ľudí v grupách. Kto sa nezgrupil bol z hry von. Samozrejme nedopustili sme, aby vyhrali vedúci, preto sme sa snažili nespájať sa hlavne s nimi. Ale ako určite viete vedúci sú veľký surovci (spoja sa s hocikým, aby vyhrali- ako Mečiar), a tak najmä Jerry používal všetky dovolené aj nedovolené metódy. Hra sa skončila a naše hladné žalúdky sa potešili- obed. Po obede bola ekonomická hra. Nebola to hra ekonomická v pravom slova zmysle, ale skôr brutal obchodnicko pašerácka. Behali sme po vonku s vecami ako boli pierka, fazuľky, sovy, ohnivé gule, hnojové bomby a snažili sme sa ich predať (samozrejme, že ich predávanie sa uskutočňovalo len na papiery, predstavte si totiž behať s hnojom). Najproblématickejší bol obchod s už spomínaními hnojovými bombami, pretože sa nedali legálne prevážať, ale čierny obchod z nich dobre profitoval. O poriadok sa staral "policajt" Kuis, Ján Kuis (pre niektorých Kuiso). Keď niekoho načapal s bombami zobral mu všetok majetok a nasolil mu aj pokutu. Niektorí ľudia na to bohužiaľ doplatili (ako napríklad Rasťo), zatiaľ čo ostatní veselo pašovali. Nasledovalo získavanie 14-ich indícií, ktoré nám mali prezradiť kto tuneloval náš majetok. Aby sme ich získali potrebovali sme spraviť rôzne disciplíny ako napríklad: pretláčanie sa rukou s Jerrym, ruky- nohy, leženie na tráve 3 minúty bez pohnutia, počítať príklady pri vysení z preliezky dolu hlavou a iné fasácke disciplíny. Keď sme zistili kto veselo rozkrádal, museli sme svoje tvrdenia aj zdvôvodniť. Zistili sme že to bol Feri, ktorého sme podľa jeho zjavu do vtedz považovali za anjela, ale chcel spraviť len dobrú vec, pretože ich vraj veľmi potreboval. Programovú štafetu prebrala koza roza (pre upresnenie semináre boli každý večer) s našim Kuisikom. Tentoraz už nevedel k semináru dodať, tak sme sa rozprávali o jeho maturite a o jeho vysvedčení so súčtom známok 31. Večer sme si skrášlili šarádami (pravidlá v bonusoch a pri kliknutí na slovo šarády). Mali sme vysvetľovaťveci v troch stupňoch obtiažnosti a to ľahké, ťažké a zabijáky. Medzi slová na šarádach zablúdilo aj slovíčko LOFAS, ktorého význam dovtedy vedúci nepoznali.

Ale nám sa to samozrejme že vysvetľovalo veľmi ľahko. Deň prefrčal ako beznohý na kabriolete a nastal strašidelný večer. Keďže sa k nám z bližšie neurčených zdrojov dostalo že sa na nás chystá nočná hra asi o 3,00 ráno, tak sme radšej sme ani nezaspávali. prvou našou činosťou boli šachy pri sviečke a muzike. Je hneď jasné že Gabo veľký šachista mal šancu vyhrať asi tak 1:999 999 999 999 999 (viac deviatok sa mi nechcelo písať), ale vydieť že mu to pomohlo pretože o pár dní už porazil, ale nie o tom som chcel.Počas hry sa nám stalo ešte to že na moju otázku adresovanú Gabovi či sú všetky figúrky, odpovedal Peťo zo spánku: "Áno sú všetky". A v tom sa to stalo. Prišlo UFO. Aspoň na začiatku sa nám to tak zdalo. Až po chvíli sme totiž zistili že sa vtelilo do Rasťa. Mal v spánku otvorené oči , ústa a ruky mal zdvihnuté ako keby sa vzdával. Na ten obraz v živote nikdy nezabudneme. Z hodinového šúľania sa na zemi nás prebrala až Zuzka, ktorá nám oznámila začiatok osudovej nočnej hry.

Takže sme sa odobrali na nočnú hru. Obliekanie nám trvalo 5 minút, pretože sme boli svieži (pravda). Najpv sme pochodovali po dedine asi 1 km. Pravdaže naši "drahý" vedúci nám dovolili do šesťčlennej skupiny zobrať len jednu baterku. Na moste nás čakala Nikka a oznámila nám další smernášho nočného pochodu a na prekvapenie nás všetkých sme zamierili do husto zalesnenej hory. Asi po desaťminútovom strmom šlapaní sme sa dostali na prvé stanovisko, kde nás mal vystrašiť starý známy Kuiso (aj nás vystrašil vzhľadom na jeho výzor). Podľa prvého plánu sa na nás mal spustiť z revom zo stromu uviazaný nohou o lano. Druhé stanovisko bolo u Jerryho, kde sme mali za úlohu šarádiť rôzne veci. Nasledoval Muro, ale ani za svet si nespomenieme akú úlohu nám zadal. Došli sme ku Saši, ktorú sme mali preniesť cez šnúru. Bola to maličká a chudučká opička, takže nám nerobilo problémi preniesť ju. Nakoniec sme dorazili ku Ferymu alias Pravnukovi, ktorý nám rozpovedal, prečo nám ukradol péra. Všetko to súviselo s jeho vtákom ohnivákom, ktorý ho mal odniesť do Japonska, kde mal zachrániť dobrých ľudí. Ale stalo sa to, že vták oslabol a potreboval perá, ktoré mu dodávali životne dôležitú silu. Keď tento príbeh rozpovedal poslednej skupine, pobrali sa všetky skupiny na zaslúžený odpočinok do ŠvP Miková. Cesta dole bola zabijaki, každú chvíľu sme cítili silu gravitácie a ani si netrrúfame odhadnúť čo by sa stalo ak by sme stúpili čo i len raz vedľa. Na veľké prekvapenie všetkých si táto cesta nevyžiadala ani jednu obeť. Ráno nás opäť budila Zuzka, ale teraz s dobrou správou, že nie je rozcvička. Odto tým,že sme určite unavení po nočnej hre, ale mi sme, že je to tým, že každý rozcvičky ignoruje. Po výživných šarádach nastal čas pre šarády. To viete šarády boli totiž veľmi obľúbené. Potom sme mali počítať príklady, za ktorých riešenie sme dostávali body do ČAROBOJ-a (hlavná bodovacia tabuľka pomocou, ktorej sa potom určovalo víťazné družstvo na sústredení MATIK-a), a zároveň sme vyriešené príklady odnášali našim zástupcom, ktorí s nimi hrali pexeso. Na rade bola dalšia súťaž. Päť ľudí so skupiny malo oči previazané šatkou, zatiaľ čo jeden ich vodil po Mikovej cez rôznestanoviská, kde sa vykonávali rôzne disciplíny. Ani si neviete predstaviť tie udivené tváre obivateľov dediny Miková. Na stanoviskách sa robili úlohy ako napríklad:hľadať loptičky v tráve so zaviazanými očami, zisťovanie druhu predmetov so zaviazaními očami (medzi predmetmi boli vojačikovia, pečiatky, zrkadlá, lietadlá, sponky...atď), rukynohy, zisťovanie predmetov podľa chuti (múka, soľ, cukor, kyselina citrónová) a podľa čuchu (šampón, zubná pasta, čierne korenie), čo najlepšie odhadnúť kedy prejdú tri minúty, alebo vypočítať príklad 12345*67890 a to spamäti. Super bolo, keď sme mali v rukáchnohách 2 nohy na 6 ľudí a Jano (Mustafa) zobral ostatných členov svojej skupiny na všetky časti svojho tela. Po ôsmich sekundách povedal len jedno: "Dusím sa..." . Večer odštartoval seminár s našim "mudrcom" Kuisom. Bolo to s tým hnusným pocitom, že je to posledná časť nášho semináru. Po jeho skončení sa začala pre nás jedna z najlepšich častí sústredenia. V skratke vám vysvetlíme o čo išlo. Mali sme hrať obmedzených Japončíkov, ktorí poznali len tri slová a to Tokio, Nagano a Kobe. Za hodinu sme sa mali dohodnúť ,čo bude ktorá kombinácia znamenať pričom sme mohli použiť slová aj viackrát za sebou, alebo dávať prízvuk na nejaké slabiky. Tak sme vytvárali plno kombinácií. Potom sme mali pomocou týchto kombinácií spraviť nejaké činnosti (zo zaviazanými očami) alebo povedať nejaké slová (ďalej vypiť vodu, vydať zvuk chrápania, nakresliť dom, oblicť si tričko naopak, povedať svoje meno a i.). Počas tejto úlohy sme sa aj veľa nasmiali a to hlavne z úbožiakov, ktorí mali robiť nelaké fajné zabijáky. Odzvonilo 11.00 hod a odzvonilo aj hitparáde, počas ktorej už nemohlo vyhrať FU*K A DOG, pretože po dvojnásobnom prvenstve ju násilne vyhodili.

V túto noc bolo konečne hore viac ľudí a tak sa pridali k našej dance a Horkýže slíže párty. Tak sme sa zabávali až kým nezaspal posledný človek (Bebe).

Vstávali sme do posledného dňa, v ktorom sa ešte niečo dalo zmeniť na poradí čiže získať body do ČAROBOJA. Asi 10 sekúnd nám trvalo, kým sme si uvedomili, že sme v Japonsku. Po výdatných raňajkách sme si každá skupina vybrali nejakú izbu, na ktorej sme strávili pár minút. Týmto sa začalo GP-čko. Náš odpočinok prerušila sova, ktorá nám priniesla šifru. Asi po hodine tuhého rozmíšľania a Feriho 10 pomôcke sme ju šťastne rozlúštili. Rozlúštená šifra nás mala doviesť ku stoličke ,na ktorej už čakala... ďalšia šifra. Tá skrývala návod na prvé kroky mimo budovu. Hneď na ceste, ktorá viedla do dediny stála Saška. Aby nám poradila ako ďalej museli sme jej zoškrabať lak z nechtov a poskladať Rubikovu kocku. Pobrali sme sa ako rad húseníc pochytaných za ramená na ďalšie miesto, kde už bol pripravený Kuiso. Museli sme mu nájsť rôzne druhy živočíchov, a keďže mikroorganizmy a baktérie nebral, pozbierať päť nebola hračka. Nakoniec sa náš "nenáročný" Kuiso uspokojil s dážďovkami, chrobákmi a nejakými čudnými háveďami. Po splnení úlohy sme sa rýchlo ponáhľali opäť za Sašou, s ktorou sme si zahrali sety. Jasné že sme vyhrali, veď chudák sama Saša proti šiestim. Ďalšie stopy nás viedli do miesta nášho prechodného bydliska, kde sa nám podarilo zneškodniť zlých robotov (paradoxne s ich vlastnou pomocou), a získať džabu, ktorá nám nahradzovala čarovnú huspeninu. Naše posledné kroky viedli ku kostolu, kde sme sa nemodlili, čo bolo zaujímavé, pretože vedúci si na nás vedia vymyslieť všeličo, že?!

Mali sme sa len naučiť čarovné slovíčka, a potom do minúty prebehnúť k čarovnému kruhu, vytvoriť z naších tiel pyramídu a povedať toto zaklínadlo. Po splnení tohoto všetkého sa nám aj tak nepodarilo stretnúť s tým s kým sme chceli (alebo nechceli), ale dohodli sme si s ním schôdzku. Tú chvíľu nám vyplnil obed. Mimochodom jedlo v Mikovej bolo celkom dobré narozdiel od jedu na krysy, ktorý podávajú na našej Alejke (ale myslím si, že na ostatných školách to nieje ináč ). Na začiatku druhuj časti GP-čka nám Kuiso rozdal naše prútiky, ktoré nám ukradol pravnuk (Feri), a tak sa mohla začať adventúra, na ktorej sme ich potrebovali na čarovanie. Počas tejto adventúry sme sa mali dostať až k zlým Japoncom, zneškodniť ich, a tak priviesť veci na správnu mieru a zároveň spraviť svet šťastným. Ak poznáte adventúry viete, že sme sa nabehali, aby sme získali všetky potrebné veci. Nevieme už presne čo sme mali získať, nakoniec asi nejaký nápoj alebo jed, pretože sme mali postopne získať sadenicu rastliny a zasadiť ju, získať nástroje na ťažbu, povolenie na ťažbu, výcvik na ťažbu, titán a nakoniec z toho spraviť kotlík, v ktorom sme mali rastlinu uvariť (asi nejak tak). A kto nepozná adventúry, ale pozná Matik vie si domyslieť, že úlohy mali obtiažnostne vzostupnú tendenciu. Na začiatku preveril naše vedomosti Jerryho Flash kvíz z ľahkými, ale aj brutal úlohami. Z brutálnych tu boli napr. takéto otázky: Ktorý štát má net príponu tv?, Kto čistí koberce? alebo Čo teraz?(Flash kvíz by mal byť v bonusoch). Naše vedomosti z oblasti botaniky o chvíľu preveril Feri, u ktorého sme mali nájsť byliny všetkých piatich čeľadí. Dalo nám to zabrať, ale ešte stále sme netušili, čo nás ešte len čaká. U Roba, ktorý mimochodom došiel len v štvrtok, sme sa mali rozpamätať na kúzla z Harryho Pottera a zároveň tam mali zostať 2 topánky, z každej skupiny. Takto polobosí sme utekali k ďaľšiemu stanovištiu, kde mala každá skupina vypiť 6 litrov vody. V skupine Manageri som sám vypil 2,5 litra vody, ale to som asi nemal robiť, pretože ďalšia disciplína bolo spraviť 600 drepov (samozrejme celá skupina dokopy ). Po 50 som si myslel, že ošabľujem chodník ( ošabľovať= otyčkovať= ogrcať= ovracať). GP-čkovské behanie po vonku sa skončilo a my sme sa pobrali na poslednú disciplínu, tentoraz v ŠvP. Na prvý pohľad to bol ťažký oriešok. Čo sme mali spraviť? Situácia bola takáto: vošli sme do miestnosti kde boli poukladané stoli do štvirca a v ňom stáli štyria akože roboti ( Feri, Kuiso, Jerry a Robo).

Každá skupina si vybrala jedného z nich a mala ich prinútiť, aby si postavili čiapky z papiera, zasalutovali a podrepli. Niektoré skupiny však túto úlohu absolútne ignorovali a nútili ich aby robili pohyby ako pri onanovaní. Našťastie sa nám napokon podarilo príjsť na princípa úspešne sme zavŕšili GP ( GP-grand prix). Nastal čas pre nie veľmi obľúbené divadlo. Mali sme hodinu na prípravu, a potom sme mali prezentovať naše výtvory. Po hodine sme mali asi tak hovno. Rozhodli sme sa preto podať petíciu proti divadlu, lebo sme vedeli, že by sme sa na ňom len strápnili. Našu petíciu nám však vyššie orgány neprijali, takže sme sa museli strápniť tak či tak. Prvé tri skupiny mali aké také divadlo až prišiel rad na Managerov... Možno už niektorí tušíte, ale ak nie bola na rade Posledná večera. Ale nikto nemal v očiach smútok, pretože ešte nikto nemyslel na odchod. Vedúci nám po večeri pripravili prekvapenie v podobe drastických molekúl. Tu už nešlo ostať čo najdlhšie, ale všetkými dovolenými a nedovolenými metódami vyhodiť slizkých vedúcich. Veľa krát sa osvädčilo, že silou sa všetko nevyrieši, ale je potrebné využiť rozum, rýchlosť a obratnosť ( však Jerry a Kuiso). Učastníci si zaknihovali víťazstvo a skóre je zatiaľ 1:0 pre nás. Jedno v čom by sme mohli hnusáckych vedúcich konečne poraziť je futbal. Pred zotmením sa v ňom konal súboj na život a na smrť. Prvý zápas sa skončil 24:3 pre vedúcich a druhý zápas, keď hrala bývalá KVARTA A, sa skončil už "len" 12:5. Takže odkaz pre ďalšie generácie: vyhrajte už konečne vo futbale!!! Pomali sa stmievalo a my sme sa pobrali na vyhodnotenie ČAROBOJa a vyhlásenie víťazov. Milé bolo to, že 1. aj 4. skupina v poradí dostala rovnaké ceny. Víťazstvo Managerov nikoho neprekvapilo aj keď si neudržali vysoký náskok, pretože vyhrali len o 3 body pred druhými Matfyzákmi, ktorí mali asi 18 250 bodov. Tretí (B) Muzíci obstáli s 18 000 bodmi a na čestnom 4. mieste boli Medici. Sláva víťazom, česť porazením, ale napokom sme sa všetci dojedného bez rozdielu príslušnosti v skupine pobrali na príjemné prebdenie poslednej noci. Kto ešte nebol na MATIK-u mal by vedieť, že v poslednú noc sa patrí byť nonstop hore. Všetci sme sa stretli na trojke izbe, kde sme si rozprávali príbehy, hrali sme karty a sety, robili sme si srandu z ostatných a posielali sme si margarétky. Asi o 4.00 a.m.sme sa začali nudiť a keďže sa rozvidnievalo rozhodli sme sa zahrať si futbal. Dovolenie od vedúcich (či skôr vedúceho) sme dostali, takže nám stačilo obuť sa a vyraziť. Lenže počas nášho obúvania hnusák Kuiso svoje dovolenie stiahol a na potvrdenie nám zamkol dvere pred nosom. To však nemal robiť, pretože si vôbec nepripúšťal, že by sa za ten krátky čas niekto dostal vonku. Ale dostal... Sklamaní sme sa vracali na izbu a väčšina sa pod vplyvom sklamania rozhodla ísť spať. Niektorí však ešte oslávili Kennyho narodky, a potom sa opäť rozbehla Danceparty. Pod vplyvom veľkej únavy a 1000 tonových závažiach na viečkach som sa rozhodol ísť spať aj ja.

Piatok naštartovalo zúrivé búchanie a volanie Tomáša Optimistu a jeho háremu (asi Aďa, Stanka, Dominika), pretože Kuisovým konaním zostali zavretí vonku. Aké velké bolo prekvapenie na tvárach vedúcich, keď ich uvideli mimo budovy. Potom ako každý vstal sa konali posledné raňajky, pri ktorých mali niektorí slzy na krajíčku. To viete, keď je niekde výborná partia a ste spolu týždeň, rýchlo si na seba zvyknete a je ťažké sa rozlúčiť. Nadišiel čas spomunúť si na všetko čo sa stalo na sústredku, pretože sme mali písať anketu, kde sa hodnotia známkami 1-10 všetky súťaže a programy. V našich hárkoch sa väčšinou vyskytovali samé desiatky. Po tomto slávnostnom akte sme sa ešte podpisovali jeden druhému na pohľadnice, papiere a ani sme sa nenazdali a museli sme sa začať baliť. Čas išiel neuveriteľne rýchlo až sme si zrazu uvedomili, že sme v zástupo a podstupujeme ďalší akt slávnostného rozlúčenia. Boli to veľmi dojímavé chvíle v našich životoch. Určite si na nich každý znás bude pamätať až do konca svojich dní. Naložili sme svoje veci a s ťažkým srdcom sme opúšťali budovu, o ktorej sme si na začiatku mysleli,že je hrozná, ale náš názor na ňu sa zmenil, pretože sme v nej prežili nezabudnuteľné a neopakovateľné chvíle.

THE END

BEBE a GABO